dnes je 19.6.2021

Input:

Zamestnanec

9.3.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.3 Zamestnanec

JUDr. Martina Jenčová

Najčastejším spôsobom vykonania exekúcie je exekúcia zrážkami zo mzdy. Môže sa viesť samostatne, ale aj spolu s iným spôsobom – napríklad exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu v banke.

Ak sa vedú tieto dve exekúcie súčasne, môže sa stať, že sa povinnému vykoná zrážka zo mzdy, ale zvyšok mzdy sa zašle na blokovaný účet.


Príklad postupu povinného, ak sa mu mzda zasiela na blokovaný účet:

Povinný môže využiť inštitút v podobe žiadosti v zmysle ust. § 104 ods. 2 EP. To znamená, navštívi ktorúkoľvek pobočku tej banky, v ktorej má vedený blokovaný účet a žiadosť si vyžiada. Príslušne ju vyplní, pričom je dôležité, aby uviedol č. účtu, na ktorý sa mu mzda zasiela a rovnako, akú sumu žiada odblokovať.

Každá takáto žiadosť tiež obsahuje kolónku, či chce povinný, aby sa mu takto blokované prostriedky uvoľnili iba jednorazovo alebo pravidelne (čiže každý mesiac).

Exekúcia zrážkami zo mzdy

Informáciu o tom, kde je povinný zamestnaný, môže súdny exekútor zistiť buď priamo od povinného, ak si ten splní svoju povinnosť a podá vyhlásenie o majetku, alebo prostredníctvom Sociálnej poisťovne.


Stiahnuť vzor

Exekučný poriadok nevymedzuje, čo všetko možno podriadiť pod pojem mzda, iba stanovuje, čo sa do nej započítava a čo nie. Pri definovaní pojmu mzda i preto treba pomôcť ďalšími zákonmi. Definíciu pojmu mzda možno nájsť napr. v Zákonníku práce, podľa ktorého mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu (§ 118 ods. 2 ZP). Súdy zastávajú názor, podľa ktorého zrážke zo mzdy podliehajú:

  • základná mzda, prémie,

  • príplatky,

  • doplatky,

  • podiely na hospodárskych výsledkoch,

  • mzda za prácu nadčas,

  • odmeny poskytované z pracovného pomeru vrátane odmien pri významných pracovných a životných jubileách,

  • vernostné prídavky vyplácané v niektorých profesiách.

Za mzdu sa nepovažuje odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu či daňový bonus.

Výšku zrážky zo mzdy exekútor platiteľovi mzdy nenariaďuje. Mnohí povinní sa totiž obracajú na súdneho exekútora s tým, aby im výšku zrážky znížil. Platiteľ mzdy postupuje podľa nasledovného:

Základom pre výpočet zrážky v danom mesiaci je čistá mzda povinného.

Z čistej mzdy je potrebné odpočítať tzv. základnú sumu. Táto predstavuje sumu, ktorá za každých okolností patrí povinnému, a z ktorej sa nevykonáva zrážka. Základná suma predstavuje 100% zo sumy životného minima (aktuálna výška životného minima je 198,09 eura).

Zároveň je potrebné prihliadať na počet vyživovaných osôb povinného (okruh týchto osôb vymedzuje zákon o rodine - deti, manžel, rodičia povinného a pod.). Na každú túto osobu patrí povinnému ešte 25% zo sumy životného minima (aktuálne 49,52 eura).

Toto je všeobecné tak pre prednostné ako aj neprednostné pohľadávky.

Následne nám ostane určitá suma. Táto sa zaokrúhli na celé eurocenty nadol, na sumu deliteľnú troma.

Ďalší postup závisí od výšky tejto výslednej sumy:

A) ak je výsledná suma ≤ 150% zo životného minima, t. j. ≤ 297,13 eura ; zaokrúhlená výsledná sumy sa vydelí troma. Vzniknú tri 1/3, kde platí, že povinnému sa musí ponechať 1/3 a zvyšné dve môžu byť využité v prospech zrážok. Môžu, pretože pokiaľ nemá povinný ešte prednostné pohľadávky, zrazí sa mu iba 1/3. Z druhej tretiny možno vykonať zrážku, len ak s tým súhlasí (ak by sám chcel, aby sa zrážka vykonávala vo vyššej sume).

Ale všeobecne platí, že z čistej mzdy možno zraziť na vymoženie neprednostnej pohľadávky oprávneného len jednu tretinu.

B) ak je výsledná suma > 150% zo životného minima, t. j. > 297,13 eura ; suma 297,13 eura sa vydelí troma. Opäť vzniknú tri tretiny, kde opäť platí, že povinnému sa musí ponechať 1/3 a zvyšné dve môžu byť využité v prospech zrážok.

Všetko nad sumu 297,13 eura sa zrazí bez obmedzenia.

Postup vykonania zrážky je rovnaký aj pri prednostných pohľadávkach, rozdiel je len v tretinovom systéme, kde na prednostné pohľadávky sa, veľmi všeobecne povedané, zrážajú dve tretiny, pričom prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Aj pri prednostných pohľadávkach sa povinnému necháva celé životné minimum, výnimku tvorí len pohľadávka na výživné.

Prednostnými pohľadávkami sú:

  • pohľadávky výživného,

  • pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví,

  • pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,

  • pohľadávky daní, poplatkov a ciel,

  • pohľadávky na poistnom, pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie,

  • pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti,

  • pohľadávky úhrady za sociálne služby.

Iný rozsah vykonávania zrážok ako rozsah stanovený zákonom

Ak sa povinnému zdá výška zrážky vysoká, môže sa obrátiť na oprávneného, aby ten udelil súhlas na vykonávanie zrážok v nižšej výške. Na druhej strane, ak sa chce povinný zbaviť svojej podlžnosti rýchlejšie, sám môže dať písomný súhlas na vykonávanie zrážok vo väčšom rozsahu, ako prikazuje zákon.